Poslednú dobu...

30. srpna 2013 v 23:31 | Carrieta Sumire |  Ja & Me blog
Poslednú dobu... začínam mať pocit... že niekto, ako keby sa snažil hrať na niečo, čo vlastne nie je a nikdy ani nebude. Mám pocit, že si niekto myslí, že mi tým niečo spraví. Teoreticky, povedzme, že mi robí tie veci, ktoré by som ani nechcela, ale... Prečo to vlastne robí? Čaká snáď, že niekam zapadne, že si ju niekto všimne? Možno je to trochu detinské, pripúšťam, ale...


Takúto výraznú zmenu človek podstupuje väčšinou, ak mu ten človek, s ktorým bol dlhodobo, každú chvíľku, začne chýbať a snaží sa na neho hrať, aby mu tá časť nechýbala. Teda, to robia tie typy, ktoré sú stále "ja som strašná chudinka" alebo tie typy "musíš sa mi venovať, lebo som na dne!" a podobne. Popravde, som rada, že ja som svoju zmenu pripustila, ale k tej vysokoškolskej jedine. Okey, moej super otakové ja vo mne stále žije, stále som vyšinutá, ale vážnejšia, pretože musím hľadieť aj na svet a je to fantastické! Až do doby, kým nezistíte veci, že ľudia, ktorý nemilovala zdrobneliny, ich teraz neskutočne používajú, ľudia ktorý hateovali anime a mangu ju teraz strašne žerú a čo je horšie, ešte aj posratého smajlíka xD všade pchajú... Mám pocit, že som sa zachovala ako jedna holka práve, ktorá takto vyjadrila názor, že je fakt trápne sa na niečo hrať, kým tým fakt nie ste. Ja milujem svoje zdrobnelinky, milujem svojho smajlíka xD a miluje anime a mangu! Keby len tú, ja milujem Japonsko, ja milujem DaVinciho a to robí mňa mnou!!! A to, že niekto si mylsí, že sa na to bude hrať, tak je na omyle. Deti vyrastú, teda ako o sebe ten inteligent tvrdil, že nie je detsko a som im ja, tak je na omyle. Práve sa hrá na to najväčšie. A vlaste... Je mi to teraz jedno, len ma bolí, neskutočne, ak je niekto tak ubohý, že sa musí hrať na mňa. Neuvedomuje si to, ale robí to. Koľko ľudí, by povedalo, že som to ja... Že? Takže, ak si láskavo nenájde niekto svoj vlastný svet, pretože ja som si svoje ja budovala od doby, čo som si pred 10 rokmi pretrpela peklo. Nech si vraví kto chce, že som bola malá, ale mne to ubližovalo, že sa mi smiali. Ale je mi to teraz tak jedno, je to minulosť, teším sa teraz z maličkostí. Teším sa z tho, že na narodky som dostala sekáčik na zeleninu od babky, teším sa z toho, že som si kúpila tablet, ruksak a teším sa zo svete a REÁLU. Teším sa z každej knižky, ktorú si doma otvorím, teším sa z hier, ktoré si občas zahrám, teším sa z hudby, animiek a teším sa z neho. A som rada, som šťastná, ale serie ma, ak niekto sa hrá na mňa. Okey, túto situáciu si ešte rada popozerám, som zvedavá čo sa z toho nakoniec vyvinie, asi dajaká žvastovina, stopro. Alebo žeby nadávky? Ohováranie? Aj tak sa to donesie, stačí aby to len napísalo bodku.

Koniec Carruš, pokoj, dýchaj, ľudia si žijú, rovnaký sú, ale v niektorých veciach sa nemusia fakt opičiť totálne. A kaziť to, čo máš najradšej ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.